hypnoza terapia
Uvod hypnoza terapia
O mne hypopza
PSYCHOLOGICKÉ PORADENSTVO
Cenník –psychologické poradenstvo
co je hypnoza
vyuzitie hypnozy
kontraidikacie
eticky kodex
zertifikaty
Cenník –Hypnóza
MEDIÁCIA
Cenník –Mediácia
Doučovanie –Nemčina
Kniha návšte
Seminare
kontakt
                    
                    Jana Dobosova hypnoza Nitra, Levice Slovakia

               Mgr. Jana Dobošová 

               Tel.: 0903-224-757

                   035-6421852

        Email:    dobosova.jana@gmail.com

          Pondelok - Sobota:  9:00 - 19:00
                      sk
 
Mgr. Jana Dobošová –Psychológ, Hypnose-Master , Mediátor, Lektor



MEDIÁCIA

Čo je mediácia?

Možno ste sa už stretli s pojmom mediácia, ale nevedeli ste čo presne znamená, alebo ako vlastne prebieha. Pod mediáciou môžeme rozumieť riešenie sporov prostredníctvom mediátora. Zákon č. 420/2004 Z.z. o mediácii upravuje výkon mediácie, základné princípy, organizáciu a účinky mediácie.

Mediácia je podľa zákona mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodných, záväzkových alebo pracovnoprávnych vzťahov. Jedným z motivačných faktorov pre využitie mediácie vyplývajúcich zo zákona je, že mediáciu možno použiť v ktorejkoľvek fáze sporu i po začiatku súdneho konania, pričom, ak sa mediáciou dospeje k dohode pred či v priebehu pojednávania alebo v zmierovacom konaní, vráti sa účastníkom stanovená percentuálna čiastka zaplateného poplatku súdu.

Mediácia je spôsob riešenia sporu, kde mediátor ako tretia nezávislá a nezaujatá osoba pomáha stranám identifikovať ich záujmy, nabáda ich, aby hľadali spoločné praktické riešenia na body, ktoré spôsobili konflikt a pomáha im vyjednávať také riešenia, ktoré uspokojujú obe strany.

Mediácia ako spôsob riešenia konfliktov sa používa v prípadoch, keď obe strany sú už v rozbehnutom konflikte a nevedia ďalej svoj spor riešiť bez pomoci tretej osoby. Jednou z podmienok je, že tretia strana nie je v konflikte zainteresovaná a strany nechcú, aby tretia strana autoritatívne rozhodovala o ich spore.

 

V AKÝCH OBLASTIACH MOŹNO VYUŹIŤ MEDIÁCIU

Rodinná mediácia:

·         úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

·         výživné plnoletých detí

·         výživné na manžela/manželku

·         vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Spory v oblasti bývania a spoluvlastníctva:

·         susedské spory

·         vysporiadanie podielového spoluvlastníctva

Obchodná mediácia:

·         dodávateľské a  odberateľské vzťahy

·         neplnenie obchodných zmlúv

Pracovnoprávne spory:

·         spory z pracovného pomeru

·         spory vznikajúce po ukončení pracovného pomeru

·         vzťahy medzi pracovníkmi navzájom

 

 

ČO JE VÝSLEDKOM MEDIÁCIE ?

MEDIAČNÁ DOHODA

Dohoda,ktorá vznikla ako výsledok mediácie, má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Má charakter mimosúdnej dohody o zmieri alebo dohody o urovnaní.

Ak je mediačná dohoda spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo schválená ako zmier pred súdom, je priamo vykonateľná, t. j. oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie.

 

 Výhody mediácie

Mediácia je konanie nezávislé od súdneho konania. Mediáciu možno začať tak pred súdnym konaním, počas súdneho konania a ak je to účelné, aj po súdnom konaní.

Medzi najväčšie výhody mediácie patrí dobrovoľnosť celého konania, zákonná mlčanlivosť o priebehu a výsledku mediácie, rovnosť účastníkov, flexibilita mediačného konania, rýchlosť, predvídateľnosť nákladov, výhra oboch strán sporu v prípade úspechu, záväznosť dohody v prípade spísania mediačnej dohody vo forme notárskej zápisnice alebo v prípade schválenia dohody súdom, obnova narušených vzťahov, a ďalšie.

Aj keď sa pre mediáciu rozhodnete, pre možnosť začať mediačné konanie sa vyžaduje súhlas všetkých strán sporu. Bez takéhoto súhlasu nemožno mediáciu začať.

 

Ako získať súhlas druhej strany s mediáciou?

Prioritným dôvodom, prečo druhá strana s mediáciou bude súhlasiť je, že mu možnosť mimosúdneho vyriešenia problému prinesie určitú výhodu oproti súdnemu konaniu. Nie je preto vhodné druhého k mediácii argumentovať svojimi dôvodmi, ale je potrebné hľadať druhej strane prospešné argumenty:

 

finančná úspora – napríklad pri vyporiadaní majetku manželov je súdny poplatok vo výške 3% z hodnoty majetku, a zároveň sa z tejto hodnoty počítajú aj trovy advokátov. Pri prepočítaní odmeny mediátora ide o niekoľko násobne nižší náklad;

 

časová úsporana rozdiel od súdneho konania, ktoré je prísne formálne a treba čakať na vytýčenie pojednávania, mediáciu je možné začať pri flexibilnom mediátorovi okamžite. Pri flexibilných účastníkoch mediáciu je možné ju aj skončiť v rovnaký deň;

 

záväzná dohoda dohoda, ktorá je výsledkom mediácie, je plne záväzná. Zároveň, pokiaľ je táto dohoda schválená vo forme súdneho zmieru, alebo spísaná u notára, je plne vykonateľná, a teda slúži aj ako exekučný titul;

 

mlčanlivosť mediačné konanie je viazané zákonnou mlčanlivosťou, a to nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov konania. Ak teda napríklad niekto nechce, aby sa na verejnom súdnom pojednávaní preberali osobné a najintímnejšie veci z rozvádzajúceho sa manželstva, dôverné prostredie mediačnej kancelárie je na to vhodné;

 

dobrovoľnosť výslednej dohody výsledkom mediácie bude buď obojstranne výhodná dohoda alebo mediačné konanie skončí bezúspešne. Nemôže sa teda stať, že sa mediácia skončí  záväzným výsledkom, s ktorým nebudú účastníci konania spokojní. Naproti tomu, súdne konanie garantuje záväzný výsledok – vo výsledku ale zostávajú účastníci právne neistí.

 

možnosť mediácie aj počas súdneho konania – mediácia je prípustná nielen pred začatím súdneho konania, ale aj po jeho začatí. Navyše, pokiaľ je na mediácii dosiahnutá dohoda, súdne konanie môže byť ukončené schválením súdneho zmieru. Jednak má táto dohoda silu právoplatného rozsudku, jednak sa spravidla súdny poplatok znižuje;

 

– možnosť oddelených stretnutí právny spor je nezriedka medzi účastníkmi, ktorým robí značný emočný problém byť v prítomnosti druhého, tým pádom je ťažká až nemožná akákoľvek konštruktívna debata. Mediátor, ako nestranný sprostredkovateľ komunikácie, je oprávnený zabezpečiť oddelenú mediáciu, kedy sa strany sporu prakticky nikdy nemusia stretnúť a zároveň môžu dospieť k záväznej dohode o riešení sporu.

Vrátenie súdnych poplatkov

 

V prípade sporov, kde bola podaná žaloba na súd, ak je takéto súdne konanie skončené schválením súdneho zmieru, Zákon o súdnych poplatkoch dáva účastníkom súdneho konania právo na vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku.

 

Ak je konanie skončené do začiatku pojednávania vo veci samej, vrátených je až 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak je konanie skončené po začatí pojednávania vo veci samej, vrátených je 50 % zaplatených poplatkov. Vrátenie poplatku je ale možné iba do troch rokov od zaplatenia, pričom sa tri roky počítajú od nasledujúceho kalendárneho roka, kedy bol poplatok zaplatený.

 

 

PREMLČANIE A PREKLÚZIA

Zákon o mediácii stanovuje, že počas mediácie neplynie premlčacia a prekluzívna doba, a teda, že mediačné konanie dáva stranám sporu čas na pokus o mimosúdne urovnanie bez toho, aby hrozilo premlčanie alebo zánik práv.

 

 

Rozdiel medzi rozhodcovským konaním a mediáciou

Základným rozdielom medzi mediáciou a arbitrážou (rozhodcovským konaním) je, že dohodou strán sporu o predložení veci na rozhodnutie rozhodcovi sa strany sporu vzdávajú možnosti ovplyvniť výsledné rozhodnutie a budú sa musieť podvoliť rozhodnutiu rozhodcu. Takéto rozhodnutie sa stáva záväzným a vykonateľným bez ohľadu na to, či sa strany sporu s konečným rozhodnutím stotožňujú alebo nie.

Naproti tomu, dohodou o začatí mediácie sa strany sporu nevzdávajú práva ovplyvniť výsledok mediácie. Zverujú právomoc mediátorovi viesť mediačné konanie, ktoré má strany sporu doviesť ku konsenzu, prípadne aspoň ku kompromisu. Napriek tomu, že v závislosti od dojednaných podmienok vedenia mediácie má mediátor v určitej forme právo vysloviť svoj subjektívny názor alebo navrhnúť možnosti riešenia sporu, nemá právo strany sporu nútiť ním navrhované riešenie prijať, ani spor autoritatívne rozhodnúť.

Rozdiel medzi týmito dvoma inštitútmi sa prejavuje v účele konaní. Mediačné konanie je zamerané na záujmy strán sporu a hľadanie obojstranne prijateľného riešenia, zatiaľ čo rozhodcovské konanie je zamerané na právne posúdenie sporu. Rozhodcovské konanie garantuje výsledné rozhodnutie, mediačné konanie takúto garanciu neposkytuje.



<