|
MEDIÁCIA Čo je
mediácia? Možno ste sa už stretli
s pojmom mediácia, ale nevedeli ste čo presne znamená, alebo ako vlastne
prebieha. Pod mediáciou môžeme rozumieť riešenie sporov prostredníctvom
mediátora. Zákon č. 420/2004 Z.z. o mediácii upravuje výkon mediácie, základné
princípy, organizáciu a účinky mediácie. Mediácia
je podľa zákona mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii
pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z občianskoprávnych,
rodinnoprávnych, obchodných, záväzkových alebo pracovnoprávnych vzťahov. Jedným
z motivačných faktorov pre využitie mediácie vyplývajúcich zo zákona je, že
mediáciu možno použiť v ktorejkoľvek fáze sporu i po začiatku súdneho konania,
pričom, ak sa mediáciou dospeje k dohode pred či v priebehu pojednávania alebo
v zmierovacom konaní, vráti sa účastníkom stanovená percentuálna čiastka
zaplateného poplatku súdu. Mediácia ako spôsob riešenia konfliktov sa používa v prípadoch, keď obe
strany sú už v rozbehnutom konflikte a nevedia ďalej svoj spor riešiť bez
pomoci tretej osoby. Jednou z podmienok je, že tretia strana nie je v konflikte
zainteresovaná a strany nechcú, aby tretia strana autoritatívne rozhodovala o
ich spore. V AKÝCH OBLASTIACH MOŹNO VYUŹIŤ MEDIÁCIU Rodinná
mediácia: ·
úprava
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ·
výživné
plnoletých detí ·
výživné na
manžela/manželku · vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov Spory v oblasti bývania a spoluvlastníctva: ·
susedské
spory · vysporiadanie podielového spoluvlastníctva Obchodná
mediácia: ·
dodávateľské
a odberateľské vzťahy · neplnenie obchodných zmlúv Pracovnoprávne
spory: ·
spory z
pracovného pomeru ·
spory
vznikajúce po ukončení pracovného pomeru ·
vzťahy medzi
pracovníkmi navzájom ČO JE VÝSLEDKOM MEDIÁCIE ? MEDIAČNÁ DOHODA Dohoda,ktorá
vznikla ako výsledok mediácie, má
písomnú formu a je pre osoby zúčastnené
na mediácii záväzná. Má charakter mimosúdnej dohody o zmieri alebo
dohody o urovnaní. Ak je mediačná dohoda spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo schválená
ako zmier pred súdom, je priamo vykonateľná, t. j. oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie. Mediácia je
konanie nezávislé od súdneho konania. Mediáciu možno začať tak pred súdnym
konaním, počas súdneho konania a ak je to účelné, aj po súdnom konaní. Medzi
najväčšie výhody mediácie patrí
dobrovoľnosť celého konania, zákonná
mlčanlivosť o priebehu a výsledku mediácie, rovnosť
účastníkov, flexibilita
mediačného konania, rýchlosť, predvídateľnosť
nákladov, výhra oboch strán sporu
v prípade úspechu, záväznosť dohody v
prípade spísania mediačnej dohody vo
forme notárskej zápisnice alebo v prípade
schválenia dohody súdom, obnova narušených
vzťahov, a ďalšie. Aj keď sa
pre mediáciu rozhodnete, pre možnosť začať mediačné konanie sa vyžaduje súhlas
všetkých strán sporu. Bez takéhoto súhlasu nemožno mediáciu začať. Ako získať súhlas druhej strany s mediáciou? Prioritným
dôvodom, prečo druhá strana s mediáciou bude súhlasiť je, že mu možnosť
mimosúdneho vyriešenia problému prinesie určitú výhodu oproti súdnemu konaniu.
Nie je preto vhodné druhého k mediácii argumentovať svojimi dôvodmi, ale je
potrebné hľadať druhej strane prospešné argumenty: – finančná
úspora – napríklad pri vyporiadaní majetku manželov je súdny poplatok vo
výške 3% z hodnoty majetku, a zároveň sa z tejto hodnoty počítajú aj trovy
advokátov. Pri prepočítaní odmeny mediátora ide o niekoľko násobne nižší
náklad; – časová
úspora – na rozdiel od súdneho konania, ktoré je prísne formálne a treba
čakať na vytýčenie pojednávania, mediáciu je možné začať pri flexibilnom
mediátorovi okamžite. Pri flexibilných účastníkoch mediáciu je možné ju aj
skončiť v rovnaký deň; – záväzná
dohoda – dohoda, ktorá je výsledkom mediácie, je plne záväzná. Zároveň,
pokiaľ je táto dohoda schválená vo forme súdneho zmieru, alebo spísaná u
notára, je plne vykonateľná, a teda slúži aj ako exekučný titul; – mlčanlivosť
– mediačné konanie je viazané zákonnou mlčanlivosťou, a to nielen pre
mediátora, ale aj pre účastníkov konania. Ak teda napríklad niekto nechce, aby
sa na verejnom súdnom pojednávaní preberali osobné a najintímnejšie veci z
rozvádzajúceho sa manželstva, dôverné prostredie mediačnej kancelárie je na to
vhodné; – dobrovoľnosť
výslednej dohody –
výsledkom mediácie bude buď obojstranne
výhodná dohoda
alebo mediačné konanie skončí bezúspešne.
Nemôže sa teda stať, že sa mediácia
skončí záväzným výsledkom, s
ktorým nebudú účastníci konania
spokojní.
Naproti tomu, súdne konanie garantuje záväzný
výsledok – vo výsledku ale
zostávajú účastníci právne
neistí. – možnosť
mediácie aj počas súdneho konania – mediácia je prípustná nielen pred
začatím súdneho konania, ale aj po jeho začatí. Navyše, pokiaľ je na mediácii
dosiahnutá dohoda, súdne konanie môže byť ukončené schválením súdneho zmieru.
Jednak má táto dohoda silu právoplatného rozsudku, jednak sa spravidla súdny
poplatok znižuje; – možnosť
oddelených stretnutí –
právny
spor je nezriedka medzi účastníkmi, ktorým
robí značný emočný problém byť v
prítomnosti druhého, tým pádom je
ťažká až nemožná akákoľvek
konštruktívna
debata. Mediátor, ako nestranný sprostredkovateľ
komunikácie, je oprávnený
zabezpečiť oddelenú mediáciu, kedy sa strany sporu
prakticky nikdy nemusia
stretnúť a zároveň môžu dospieť k
záväznej dohode o riešení sporu. Vrátenie súdnych poplatkov V
prípade
sporov, kde bola podaná žaloba na súd, ak je
takéto súdne konanie skončené
schválením súdneho zmieru, Zákon o
súdnych poplatkoch dáva účastníkom
súdneho
konania právo na vrátenie časti zaplateného
súdneho poplatku. Ak je
konanie skončené do začiatku pojednávania vo veci samej, vrátených je až 90 %
zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak je konanie skončené po začatí
pojednávania vo veci samej, vrátených je 50 % zaplatených poplatkov. Vrátenie
poplatku je ale možné iba do troch rokov od zaplatenia, pričom sa tri roky
počítajú od nasledujúceho kalendárneho roka, kedy bol poplatok zaplatený. PREMLČANIE A PREKLÚZIA Zákon o
mediácii stanovuje, že počas mediácie neplynie premlčacia a prekluzívna doba, a
teda, že mediačné konanie dáva stranám sporu čas na pokus o mimosúdne urovnanie
bez toho, aby hrozilo premlčanie alebo zánik práv. Rozdiel medzi rozhodcovským konaním a mediáciou Základným
rozdielom medzi mediáciou a arbitrážou (rozhodcovským konaním) je, že dohodou
strán sporu o predložení veci na rozhodnutie rozhodcovi sa strany sporu
vzdávajú možnosti ovplyvniť výsledné rozhodnutie a budú sa musieť podvoliť
rozhodnutiu rozhodcu. Takéto rozhodnutie sa stáva záväzným a vykonateľným bez
ohľadu na to, či sa strany sporu s konečným rozhodnutím stotožňujú alebo nie. Naproti
tomu, dohodou o začatí mediácie sa strany sporu nevzdávajú práva ovplyvniť
výsledok mediácie. Zverujú právomoc mediátorovi viesť
mediačné konanie, ktoré má strany sporu doviesť ku konsenzu, prípadne aspoň ku
kompromisu. Napriek tomu, že v závislosti od dojednaných podmienok vedenia
mediácie má mediátor v určitej forme právo vysloviť svoj subjektívny názor
alebo navrhnúť možnosti riešenia sporu, nemá právo strany sporu nútiť ním
navrhované riešenie prijať, ani spor autoritatívne rozhodnúť. Rozdiel
medzi týmito dvoma inštitútmi sa prejavuje v účele konaní. Mediačné konanie je
zamerané na záujmy strán sporu a hľadanie obojstranne prijateľného riešenia,
zatiaľ čo rozhodcovské konanie je zamerané na právne posúdenie sporu.
Rozhodcovské konanie garantuje výsledné rozhodnutie, mediačné konanie takúto
garanciu neposkytuje.
|
||||||||||||||||||||||||||||||